reklama

Existuje to stále? (alebo, ako som neveril vlasným očiam)

Tento článoček som našiel náhodou pri robení poriadku v počítači. Bol napísaný v roku 2001 a už som skoro na neho aj zabudol. Patrí sem. Som o tom presvedčený! Článok je v pôvodnom znení :)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

No ja som technicky založený typ človeka, no a aj tak dosť často uvažujem, aj keď nie vo všetkých oblastiach. No ale o tom som nechcel písať, chcel som písať o tom čo sa mi stalo keď som išiel minule z Košíc domov. Bolo to asi takto : Mal som tri dni pred skúškou s matematiky ( moju už x-tú), ktorú som nespravil ( ako x-1 krát pred tým ), a sa mi sníval sen o nejakom dievčati, ktoré som v živote nevidel a ani neviem ako mohol moj mozog niečo také vyprodukovať. No fantáziu mám, ale zvyčajne keď sa niečo človeku sníva tak to má nádych niečoho nerálneho a takého čo by sme v živote nezažili, ale tento sen bol dosť reálny, ani nie ten sen ako tie črty dievčaťa čo sa mi vryli do pamäti. Tie boli až zarážajúco reálne reálne. Nepamätám si príbeh, ako sa to všetko odvíjalo, ani vôbec, či ten sen mal nejaký príbeh, však sny mávajú príbehy, takže tento príbeh mi nezostal v pamäti. No dni bežali a ja som išiel do Košíc a tam som bol na skúške a pekne ma pán docent vyhodil a ja so smutným pocitom som pekne, ako vždy, zavolal rodičom a išiel som na vlak, no aj keď som sa ešte pekne predtým poprechádzal po meste a až potom som išiel na vlak.Keďže som bol na stanici o hodinu skorej ako som mal byť, tak som si kúpil jeden časopis a osemsmerovky a takto vyzbrojený som si sadol do prázdneho kupéčka a čakal som na odchod. Postupom času začali prichádzať ľudia a vlak sa pekne pomaličky napĺňal a ja som stále čítal časopis a dobre som sa celkom bavil, kedže to bol humoristický časopis. Do kupéčka mi nastúpili dvaja manželia, no aj keď možno ani manželia neboli, mohli mať takých 27 až 30 rokov, ale určite už boli spolu už dlhšiu dobu. Muž v okuliaroch a žena, ktorá mohla mať asi takých dobrých 110 kg, jednoducho skoro dokonalý pár.Mali na sebe modré tričká " Trnavská trinácka ", to sú podniky v Trnave ktoré sa oplatí navštíviť. No ale ani o Trnave som nechcel písať. Tá 110 kg- ová pani stále rozprávala tomu mužovi o tom ako vlak mešká a stále sa pozerala do cestovného poriadku a zasa vravela niečo mužovi, a mne to riadne liezlo na nervy. No, ale čo aj taký sú ľudia. No, ale to som riadne predbehol to o čom som chcel písať. Jednoducho sa v Košiciach pohol vlak asi o desať minút neskôr a chvíľu sme išli a potom nastúpilo nejaké dievča. Nevenoval som jej veľmi pozornosť, kedže celý rok absolvujem takéto túry do Košíc a naspäť a na pristupovanie nových cestujúcich už jednoducho nereagujem. No a tak to sme išli, pekne pomaličky, asi tak po Moldavu nad Bodvou a ja som sedel opretý o môj vak tvárou ku oknu a snažil som sa nejako zaspať. Keďže mi začalo do očí svietiť slnko tak som sa oprel a som sa pozrel na to dievča, ktoré sedelo oproti mne a ja som sa na ňu zadíval a neverím vlastným očiam, ale to bolo to dievča s môjho sna. Jednoducho ako keby sa nechumelilo, tak tam sedela a čítala si, neviem či to bola zbierka básní, sedela si tam a čítala a ja ako somár som sedel a díval som sa na ňu asi také dve minúty a nevedel som to pochopiť, ale takéto veci asi nikdy nepochopím. No a tak čo teraz, som si povedal? Som si to povedal a nič som nespravil. Jednoducho som tam ďalej sedel a nič som nerobil. Ďalej som čital vtipy a kedy tedy som po očku kukol na ňu. Takto to bolo až po tunel pod Soroškou, kde som zaspal na tri minúty a ďakujem slnku že za tunelom mi celou svojou silou zasvietilo do očí a ja som sa zobudil. Tá partnerská dvojica sa postavila a a išli ku onu na chodbe a tam sa o niečom rozprávali. Zrazu tá pani doslova vykrýkla, že aha Krásna Hôrka, a mne to prišlo také smiešne, že som sa usmial ako taký oný a pozrel som sa na to dievča a ona sa pozrela na mňa. Môžem povedať, že krajší úsmev som už dlho nevidel. Asi si ho dlho zapamätám. Jednoducho sme až po Plešivec sedeli a ona potom vystúpila. Ešte som sa pozrel von oknom a ona tam sedela na lavičke, asi čakala na ďalši spoj domov, že sa na ňu ešte pozriem raz, keď už sa možno neuvidíme. Vlak sa pohol a išiel okolo lavičky tak som sa na ňu pozrel a ona sa na mňa a s jej pier som prečítal : " Čau ". Tak som jej zakýval. Nikdy som neveril na lásku na prvý pohľad, a ani na ňu stále neverím, ale toto čo som ja zažil tak takéto veci dávajú našim tmavým dňom aspoň trošku svetla. Slečna, ak si toto niekedy prečítaš, tak vedz, že ti za to ďakujem, a to z celého srdca. Ďakujem.

Peter Oslanec ml.

Peter Oslanec ml.

Bloger 
  • Počet článkov:  255
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Slon v porceláne Zoznam autorových rubrík:  LinuxPoviedky a rozprávkySloboda v ITPrírodaTechnika a technológiaHudbičkaFedora CoreHodené do kotlaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu